Riziká pre dieťa

Deti počaté umelými metódami (IVF) majú oproti deťom počatým prirodzene vyššie riziko
  • úmrtnosti počas tehotenstva (viď mnohé zdroje nižšie),
  • výskytu mŕtvonarodených detí (Golombok a spol., Schieve a spol., ),
  • predčasného pôrodu a problémov s tým spojenými (50-70% detí z IVF),
  • nízkej pôrodnej hmotnosti,
  • komplikácií počas tehotenstva,
  • malej veľkosti dieťaťa na jeho gestačný vek,
  • plodové anomálie,
  • výskytu cukrovky (perinatálej aj gestačnej),
  • signifikantne zvýšený výskyt nádorov (neoplaziem) a rôznych poškodení dieťaťa (kongenitálnych malformácií) [Chaabane, Wainstock]
  • rastovej retardácie dieťaťa,
  • eklampsie,
  • spontánnych potratov,
  • srdcovo-cievnych ťažkostí (Scherrer a spol.),
  • respiračných ťažkostí,
  • onkologických chorôb (Bunevicius a spol., Sundh a spol., Hargreave a spol.),
  • neurologických a hematologických ochorení,
  • až o 30% vyššie riziko veľkých deformácií (Rimm a spol.),
  • mozgovej obrny a väčších vývojových oneskorení,
  • Becwith-Wiedemann a Angelmanovho syndrómu (Halliday),
  • potenciálne aj Russell-Silverov syndróm,
  • viacpočetnej tehotnosti.

Neobjasnené zostávajú možné dopady na plodnosť takýchto detí, riziko mozgovej obrny a kardiovaskulárne riziká (štúdia z r. 2012 – kardiovaskulárne centrum v Berne – porovnávala kardiovaskulárne zdravie u 65 detí narodených po IVF s 57 deťmi počatými prirodzene. Deti po IVF mali generalizovanú cievnu dysfunkciu, zahŕňajúcu cievnu tuhosť a hrubšie krčné tepny, čo by mohlo viesť k vyššiemu riziku srdcového záchvatu a mŕtvice v dospelosti). 

U “detí zo skúmavky” je zvýšené riziko perinatálnej asfixie, úmrtnosti, nízkej pôrodnej hmotnosti a predčasného pôrodu (Helmerhorst a spol., Jackson a spol., McGovern a spol., McDonald a spol.,  Pandey a spol., Stojnic a spol., Ensing a spol., Qin a spol.).

Metódy asistovanej reprodukcie sú spojené so zvýšeným počtom chromozónových zmien, špeciálne chromozónu X. U detí koncipovaných umelým oplodnením je zvýšený výskyt embyonálnych tumorov, ako aj iných imprintingových chorôb (Beckwith-Wiedemann a Angelmanov syndróm) (Kochanski a spol.).

“Ľahšie” riešenia vedú často k veľkej bolesti. Stojí využitie služieb IVF biznisu za celoživotné problémy a utrpenie dieťaťa a rodičov? Alebo je lepšie hľadať skutočnú liečbu neplodnosti a počať prirodzene?

Úspešnosť umelého oplodnenia sa zvyšuje väčším počtom prenesených embryí do maternice. Pri “uchytení” sa viacerých embryí, t.j. keď nastane viacnásobná tehotnosť, do úvahy pripadajú tieto riešenia:
  • zabitie “nadbytočných” detí (na rodičoch je rozhodnutie, ktorých),
  • pokračovanie viacnásobnej tehotnosti spojenej s viacerými problémami.
Viacpočetné tehotenstvá zvyšujú riziko vyššej chorobnosti, úmrtnosti, postihnutia a cisárskeho rezu, celkovo predlžujú pobyt v nemocnici. Sú spojené s perinatálnymi komplikáciami, napr. gestačný diabetes, pre-eklampsia, predčasný pôrod a nízka pôrodná hmotnosť (Kamphuis a spol.).
Po dlhšom pozorovaní detí narodených po IVF sa ukazuje vyššia pravdepodobnosť ich problémov s
  • vyšším krvným tlakom,
  • obezitou,
  • vyššími hladinami glukózy,
  • vekom kostí,
  • subklinickou poruchou štítnej žľazy
  • všeobecnou cievnou dysfunkciou.
(Scherrer a spol., Hart a spol., Pinborg a spol., Ceelen a spol.)
Samostatnou kapitolou sú deti počaté z anonymne darovaných pohlavných buniek. Tieto deti v dospelosti trpia vo zvýšenej miere vážnou genealogickou zmätenosťou (McGee a spol.) Štúdie poukazujú na vážne dôsledky nefyziologického počatia, čo má vplyv aj na rodičov, ktorí sa o takéto deti starajú. V roku 2013 v centre Reproductive BioMedicine skúmali 108 rodičov detí počatých prostredníctvom darovania oocytov. Zistilo sa, že 50% rodičov vyjadrilo poľutovanie nad využitím anonymného darcovstva pohlavných buniek a dnes by radšej využili darcov s možnsťou poznať ich identitu. (Blyth)