|
Ako riešenie neplodnosti je párom takmer vždy navrhované umelé oplodnenie. Pritom v skutočnosti nejde o liečbu neplodnosti (pár po procedúre nenadobudne plodnosť), ale o obchádzanie problému. Zároveň ide o veľmi výnosný a neregulovaný biznis. Biznis so životom, zdravím. A smrťou. Ak by páry podstúpili skutočnú liečbu neplodnosti (napr. metódou NaProTechnology, viac v rozhovore s gynekológom), mohli by sa vyhnúť mnohým rizikám, o ktorých sa “taktne” mlčí pri presadzovaní umelého oplodnenia. Chceme, aby zúfalí mužovia a ženy túžiaci po dieťati vedeli, aké sú riziká umelého oplodnenia, no najmä, aby vedeli o alternatívnych riešeniach. Preto sme priniesli tento web s faktami z vedeckých článkov. |
Annin príbeh sa začína podobne ako príbeh iných párov, ktoré majú problém s neplodnosťou. S manželom túžili po dieťati, ktoré však neprichádzalo, a tak ich lekár nasmeroval rovno do centra asistovanej reprodukcie.
„Spravila som veľkú chybu, že som sa dala na IVF,“ hovorí pre Postoj Anna (nie je to jej skutočné meno, poprosila nás o anonymitu). Anna aj jej manžel sú katolíci a tvrdí, že si bola vedomá, že cirkev umelé oplodnenie neschvaľuje. „Každá žena, ktorej sa nedarí otehotnieť, to pozná. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila,“ hovorí.
Lekára upozornila, že sú veriaci a veľký počet embryí by bol pre nich problém. Napriek tomu jej lekár počas stimulácie hormonálne dávky postupne zvyšoval. Výsledok bolo 21 odobratých vajíčok a 10 embryí „jednotkovej kvality“.
Keďže jej hrozil ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS), čo je prehnaná reakcia organizmu na prebytok hormónov, embryá zmrazili a jedno z nich jej po troch mesiacoch vložili do maternice. Tehotenstvo vyšlo na prvý pokus a dnes sa tešia z niekoľkotýždňového zdravého bábätka. Napriek veľkej radosti zo syna však vo vnútri prežíva bolesť.
„Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie.
Anna má 35 rokov a je si vedomá toho, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje.
Ako tvrdí, na začiatku ju viedla silná túžba po dieťati, ale na konci sú dôsledky, na ktoré vopred nemyslela, a dilemy, na ktoré nemá riešenie.
Anna nie je jediná, ktorá si v tejto situácii zúfa. Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. A je ich skutočne mnoho.
Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.
Česi reagujú na viaceré prípady, keď darovanie vajíčok spôsobilo ženám život ohrozujúce komplikácie, medializované boli aj prípady úmrtia. Ministerstvo takisto uviedlo, že novelou chce obmedziť aj riziko nechceného pokrvného príbuzenstva, ktoré s vyšším počtom darovaných vajíčok stúpa.
Kontakt
Biznis s umelým oplodnením je veľký, ide o mnoho miliónové obraty ročne. Z dôvodu ochrany pred vyhrážkami či iným konaním voči nám, zverejňujeme iba emailovú adresu.
fakty zavinac umeleoplodnenie bodka com
Ďakujeme.